Stevia | Diasvět - o cukrovce aktuálně

O Stevii obecně

První ze série článků Alexandera Čumakova ze Slovenska o rostlině Stevia a jejích účincích. Tentokrát obecně o rostlině a historii jejího původu a šíření světem.

STEVIA REBAUDIANA, BERTONI

Napriek tomu, že listy stévie a steviozidy používa v sůčasnej dobe už viac ako 2 miliardy obyvatežov našej planéty, USA a štáty, ktoré sů členmi Európskej únie na základe uznesenia Potravinárskej komisie Eů odmietajů steviozidy zaregistrovať ako sladidlo. Čo však vieme o tejto rastline a o samotných steviozidoch. Zákaz používania steviozidov treba brať ako jednu z foriem konkurenčného boja.

Stéviu pre vedecký svet objavil Dr. S. M. BERTONI v r. 1887 (podža niektorých údajov v r. 1899) v Južnej Amerika, v pohorí Amambai, ktoré sa nachádza na hranici medzi Paraguajom a Bolíviou. V prírode sa doteraz našlo 154 druhov jedincov rodu Stévie, ale iba jeden z týchto druhov produkuje sladké zlůčeniny – glykozidické diterpény (steviozidy), ktorých priemerná sladivosť v pomere ku cukru je 1: 300.

Mnohé miestne názvy ako: Caá-ehe, Azuca-caa, Kaa-jhee, Ca-a-yupen, Eira-Caa – vyjadrujů „sladké“ vlastnosti rastliny a v preklade tieto názvy značia „sladká tráva“ alebo „ako nektár“.

Indiáni z kmeňa Guarani používali listy Stevie ku sladeniu čaju Maté so stimulačným účinkom ešte pred príchodom kolonizátorov v XVI st. Niektoré údaje uvádzajů, že miestni indiáni poznali vlastnosti tejto rastliny už viac ako pre 1500 rokmi. To potvrdzuje skutočnosť, že listy, pripadne extrakt z listov je pre zdravie človeka nezávadný v opačnom prípade by indiáni už dávno vymreli.

Steviozidy to je sumárny názov pre skupinu glukozidických diterpénov, ktoré sa nachádzajů v listoch. Iba minimálne množstvo steviozidov sa nachádza v stonkoch a v koreňoch rastliny. Relatívne dlhů dobu sa hovorilo iba o jednej „sladkej“ zlůčenine resp. o sume všetkých steviozidov. S rozvojom metód analytickej chémie sa zistilo, že listy obsahujů minimálne 8 zlůčenín, ktoré majů sladků chuť. Tieto zlůčeniny dostali spoločný názov steviozidy, lebo kvantitatívne najviac bol zastůpený steviozid. Glykozidické skupiny sů na diterpén pripojené na C4 a C19.

Listy stévie obsahujů rad organických (diterpény, triteprény, betakarotén, stigmasterol, tanín, prchavé rastlinné oleje, bielkoviny, rutín, riboflavín, tiamín, vitaníny A a C, niacín a viac ako 60 ďalších organických zlůčenín) a anorganických (1,4 % N; 0,3 % P; 2,4 % K; Cr, Co, Fe, P, Ca, Na, Mg, Mn, Se, Si, Zn. ) zlůčenín.

Najpoužívanejšia analytická metóda ku stanoveniu jednotlivých sladkých zlůčenín je v sůčasnej dobe HPLC. Používa sa aj papierová a tenkovrstevná chromatografia a NMR spektroskopia. Sumárne sa steviozidy dajů stanoviť aj titračne alebo kolorimetricky po ich hydrolýze v silne kyslom prostredí. Priemerný obsah sladkých zlůčenín v listoch je uvedený v tabužke:

Názov zlučeniny % obsah sladivosť

 

Steviolbioside Symbol; position: relative; top: -3pt“> < 0,5 100 – 125

Stevioside 8 – 12 150 – 300

Rebaudioside A 2 – 6 250 – 450

Rebaudioside B < 0,02 300 – 350

Rebaudioside C (Dulcoside B) 0,5 – 0,7 50 – 120

Rebaudioside D < 0,02 250 – 450

Rebaudioside E < 0,02 150 – 300

Dulcoside A 0,2 – 0,4 50 – 120

LD50 – 7,9 – 8,2 g.kg-1. To znamená, že LD50 (pri priemernej sladivosti steviozidov 300) je 7,9-8,2 x 300 = 2,37-2,46 kg cukru na kilogram hmotnosti čo je nereálne aby človek to zjedol „na posedenie“.

Priemerný obsah sume steviozidov v listoch je 10 – 14%. šžachtením sa už vypestovala odroda stévie, ktorej listy obsahujů 20,5 % steviozidov a úroda suchých listov môže dosiahnuť až 10 t.ha-1. No znamená, že pri priemernej výťažnosti 80% sa môže z plochy 1 ha získať až 1,85 t sumy steviozidov, čo pri priemernej sladivosti 1:300 predstavuje neuveritežných 555 t cukru. K získaniu takého množstva cukru z cukrovej repu by sme potrebovali plochu asi 100 ha.

Využitie steviozidov sa predpokladá najmä pri výrobe potravín určených diabetikom a žuďom, ktorým lekár predpísal odtučňovaciu diétu. Neuvažuje sa s tým, že by steviozidy nahradili cukor.

Viacročný vedecký výskum dokázal, že steviozidy nemajů karcinogenné ani mutagenné pôsobenie. Steviozidy majů rad pozitívnych vlastností:

1. Regulujů množstvo cukru v krvi.

2. Zvyšujů aktivitu pankreasu.

3. Zlepšujů rovnováhu glukózy v organizme.

4. Zvyšujů príliv energie.

5. Udržujů rovnováhu Chi častíc.

6. Stabilizujů krvný tlak.

7. Urýchžujů zlepšenie stavu po námahe.

8. Zvyšujůe schopnosť tela spažovať tuk.

9. Zvyšujů kapacitu pamäti.

10. Spomažujů degeneráciu tkáne.

11. Vyrovnávajů večerné kolísanie hladiny energie.

12. Znižujů chuť na sladké. Narušujů mechanizmus vzniku hladu,

13. Neboli zistené prípady mozgového nádoru, záchvatov, slepoty.

14. Zmenšujů sa dutiny po nádoroch a uhroch.

15. Majů antiseptické vlastnosti, ktoré sa osvedčili pri liečení poranenej kože.

16. Majů antimikrobiologické vlastnosti, inhibujů rast streptokoka a iných baktérií.

17. Používajů sa ku ošetrovaniu kože – aplikácie pri akné, ekzémy a zápaly kože atď.

18. Znižujů bolesť.

Literatůra uvádza, že sa steviozidy používajů v širokej miere predovšetkým v potravinárskom priemysle všade tam, kde môžu nahradiť cukor, alebo umelé sladidlá. Steviozidy pri bežných teplotách, ktoré sa používajů v pečivárstve sů termostabilné. Významné je ich použitie aj vo farmaceutickom priemysle pri sladení chuťovo nepríjemných liekov, určených najmä pre deti. Steviozidy používajů sa tiež v kozmetickom priemysle – napr. v zubých pastách pre deti (obmedzuje sa vznik zubného kazu) a pri výrobe pleťových masiek (vyrovnávajů vrásky).

Po prvý raz sa v Európe žudia dozvedeli o steviozidoch od španielských kolonizátorov. Za štyristo rokov, ktoré od toho času prešli sa mnohé zmenilo. V sůčasnej dobe listy stévie resp. steviozidy používa vo svete skoro 2 miliardy žudí. Čo sa za tých 400 rokov udialo je možné v krátkosti zhrnůť do nasledovnej tabužky:

Stručná história udalostí, ktoré boli spojené so stéviou a steviozidmi:

16. st. – španielskí kolonizátori v Južnej Amerike zistili, že miestni indiáni používajů listy Stévie nielen na sladenie čaju maté, ktorý má stimulujůce účinky, ale aj pri liečení niektorých chorôb a pri dochucovaní potravín.

r. 1887 – rastlinný fyziológ Moises Santiago Bertoni „znovu objavil“ v Paraguay rastlinu – Stéviu, ktorej listy majů výrazne sladků chuť.

cca 1900 – Stévia sa začala v Južnej Amerike používať ku sladeniu nápojov.

r. 1901 – Anglický konzul v Asuncione (Paraguay) C. Grosling takto popísal vlastnosti tejto rastliny – niekožko listov spôsobuje výrazne sladků chuť čaju.

r. 1909 – Karol Dietrich uverejnil v časopise „Chemist & Druggist“ článok „Zloženie Eupatorium Rebaudiana“.

r. 1921 – Člen Obchodnej komory USA George Brady predstavil v Oddelení pre požnohospodárstvo stéviu ako „novů rastlinu s obsahom cukru, ktorá má vežký ekonomický význam“.

r. 1931 – Dvaja Francůzi – chemici zistili chemické zloženie listov stévie a sladků zlůčeninu, ktorá je asi 300 krát sladšia ako cukor a nieje toxická nazvali steviozid.

r. 1941 – Anglicko, ktoré na začiatku II. sv. vojny malo nedostatok cukru zakladá pokusy s pestovaním stévie.

r. 1954 – Japonsko, dnes najväčší používatež stévie na svete, zakladá výskumný ústav na výskum stévie a začína tůto rastlinu v širokej miere aj pestovať.

r. 1970 – V Japonsku vzniká Konzorcium pre výrobu potravín, ktoré sa zaoberá marketingom predaja stévie a steviozidov. Japonsko sa stáva najväčším spotrebitežom steviozidov na svete.

cca 1980 – Stévia sa stáva v štátoch Ďalekého východu ekonomicky vý-

nosnou plodinou. Najväčším pestovatežom na svete je Čína.

r. 1983 – Stéviu doviezli do býv. ZSSR, kde široko rozvinul výskum v oblastí pestovania stévie a využitia steviozidov v potravinárstve, farmácii a v kozmetike.

r. 1987 – Založili sa prvé pokusy s pestovaním stévie v Kanade

r. 1991 – V USA Komisia FDA zakazuje dovážanie listov stévie.

r. 1992 – Organizácia „Herbal Products Association“ opätovne žiada FDA o povolenie používania stévie. Proti používanie stevie sa stavajů najmä výrobcovia umelých chemikálií a cukrovarníci.

r. 1992 – Ministerstvo pôdohospodárstva SR zaraďuje stéviu do výskumného plánu s ciežom preveriť možnosti pestovania v SR.

r. 1993 – Slovakofarma Malacky dováža listy stévie a používa ich ku sladeniu liečivých čajov určených diabetikom.

r. 1995 – FDA mení zákaz dovozu stévie a povožuje steviu používať ako dietetický doplnok k potravinám.

r. 1997 – Potravinárska komisia Eů nedoporučuje používanie steviozidov v potravinárstve.

r. 1998 – na Slovensku sa dokončil výskum v oblasti extrakcie steviozidov. štátny zdravotný ústav však nepovožuje používanie steviozidov v potravinárstve.

r. 1999 – FAO schvažuje používanie steviozidov ako potravinu a zaraďuje ich do skupiny sladidiel s kódom E-960.

r. 1999 – Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky schvažuje použitie extraktu steviozidov ako polovýrobku pri výrobe potravín.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie Zdravotný ústav Ministerstva zdravotníctva zakazuje výrobu všetkých potravín s obsahom steviozidov.

 

Vývoj vedy sa nedá zastaviť, ale iba dočasne pribrzdiť. Potravinárska komisia Eů vydala svoje negatívne rozhodnutie o steviozidoch na základe správy, ktorů napísal prof. J. Geuns. Tento rastlinný fyziológ (nie lekár) však vo svojej správe pre komisiu Eů doporučil používanie stévie a steviozidov, lebo sám sa tejto problematike venuje už veža rokov! Potravinárska komisia Eů zrejme použila iba jeho meno a závery boli urobené účelovo, čo písomne potvrdil v list sám prof. Geuns.

V r. 2001 však Ministerstvo Zdravotníctva v Bavorsku (Nemecká spolková republika) schválila steviozidy ako nekalorické sladidlo. Urobila to na základe sůdneho rozhodnutia, lebo už od r. 1993 sa v Bavorsku vyrábal čaj, ktorý ako sladidlo obsahoval mleté listy stévie.

V bývalom Československu tiež v r. 1993 sa začala výroba čaju sladeného listami Stévie. Sáčkový čaj vyrábala jedna firma neďaleko Znojma a na Slovensku Slovakofarma. šikovný právnik by podobne ako v Bavorsku mohol tiež dosiahnuť schválenie stévie ako sladidla aj preto, lebo podža zákonov Európskej únie ak niektorý štát niečo uzákoní, automaticky to môžu uzákoniť aj ostatné štáty Eů. Záleží však na servilnosti úradníkov.

Na Slovensku máme zriadenů výrobňu extraktu steviozidov z listov Stévie. Už vyrábame tmavý extrakt, z ktorého bol odstránený zápach sena a ktorý obsahuje všetky ostatný, vyššie uvedené organické a anorganické zlůčeniny. Koncentrácia steviozidov sa pohybuje od 25 do 35 % v sušine, ktorá je vyššia ako 60%.

Je vypracovaná technológia výroby a svetlého extraktu, ktorý je zbavený predovšetkým trieslovín a aj väčšieho podielu organických zlůčenín. Metodika výroby je postavená tak, že môžeme množstvo trieslovín znižovať postupne, podža priania odberateža.

Je vypracovaný rad receptov na výrobu sirupov ochutených rôznymi prirodzených arómami (citrón, jahoda, malina atď.). Sirupy sa môžu používať v domácnostiach alebo na priemyselnů výrobu limonád.

Máme vypracovanů technológiu výroby tabletiek so steviozidom. Relatívnu sladivosť jednej tabletky je možné meniť od 4 do 7 g cukru.

Overili sme možnosť náhrady sladidiel (cukru a umelých sladidiel) pri výrobe napolitánok a iných pečív.

V sůčasnej dobe sme plne pripravení k vežkovýrobe rôznych druhov extraktov až po výrobu samotného steviozidu. Nakožko zákaz používania Stévie a steviozidov platí iba v Európskej únii mu sme orientovaní na štáty, ktoré niesu členmi Eů.

autor: Ing. Alexander Čumakov DrSc.

 

Článek “O Stevii obecně” okomentoval jeden čtenář

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *